Tam, kde trpi exulant Kozeny
Hospodarske noviny
ZO SVETA, 07.oktober 1997
Pred niekolkymi tyzdnami valne zhromazdenie Harvardskeho priemyselneho holdingu 90 percentami rozhodlo o svojej likvidacii. Zanik spolocnosti takto dava definitivnu bodku za miliardovym imperiom Viktora Kozeneho v Ceskej republike. Zakladatel fondov si vsak nema na co stazovat. S irskym pasom si v blahobyte zije na Bahamach. Osobne vlastnictvo Viktora Kozeneho sa odhaduje na 200 milionov americkych dolarov.
Vyse 300-tisic malym akcionarom holdingu chce Kozeny vyplatit necelych 2000 Kc za kuponovu knizku. Ide o takticky tah. Z tejto spinavej situacie chce vykorculovat s relativne cistym stitom. Elegantne riesenie. Zbavi sa pozicii v Cesku a este zarobi peniaze. Tak by sa chcel ocistit pred zakonom, nie vsak pred podvedenymi investormi.
V tieni hotela British Colonial v Nassau listujem v telefonnom zozname a hladam meno Viktor Kozeny. Nic take, co by sa iba trochu tomuto menu podobalo, som nenasiel. Vyzvedam sa na poste. Dostavam zapornu odpoved. Na policii: Preco ten zaujem? Jednou ranou som chcel zabit tri muchy - svoje obchodne zaujmy, interview s Kozenym a dovolenku. Zacinam patrat na vlastnu past. Ostrov New Providence, na ktorom sa nachadza hlavne mesto Nassau, nie je taky velky, aby som to neskusil aj bez pozvania. Za 25 dolarov si prenajimam maly skuter. S fotoaparatom a so zapisnikom v plecniaku sa vydavam na dobrodruznu cestu smerom na zapad. Asfaltka West Bay Street sa na svojom konci, pred Lyford Cay, rozdvojuje na South Ocean Rd. a Western Rd, ktora bola zatarasena zavorou. Mal som dojem, ze som niekde na hranicnom priechode. Ozbrojeni policajti vsak odo mna nepytali pas, ale pozvanie. Ziadne som nemal, tak som sa ich usiloval presvedcit, ze som turista a ze by som si Lyford Cay chcel iba pozriet. Zhodou okolnosti jeden zo strazcov isiel na obhliadku stvrte, tak ma, s neprilis velkou ochotou zobral so sebou. Musel som vsak slubit, ze nebudem fotografovat.
Tahy na sachovnici z Lyford Cay
Lyford Cay je pocas dna takmer bez zivota. Prekrasne domy medzi palmami a bohatou subtropickou prirodou navonok zivaju prazdnotou. Culy ruch nastava az v podvecernych a vecernych hodinach, ked sa "zazobani" obyvatelia tejto stvrte stretavaju na poharik drinku alebo piva.
Tato sukromna cast ostrova sa stala terajsim domovom Viktora Kozeneho. Jeho susedmi su napospol slavni a bohati ludia, napriklad: herci Sean Connery, Sidney Poitier, spisovatel Arthur Hailey a zakladatel Templeton Mutual Funds sir John M. Templeton. S Dingmanom a Templetonom pri spolocnych posedeniach v zahrade neraz rozoberal Viktor Kozeny tahy na ceskej a slovenskej sachovnici.
Pisal sa rok 1995. Zo stran zapadnych casopisov, ako su napriklad The Economist, Forbes, Fortune a Business Week, na vas hladi usmiaty mlady muz ceskeho povodu menom Viktor Kozeny.
"Musi to byt niekto slavny, nejaky uspesny politik alebo podnikatel," pomyslel som si. "S tymto menom som sa nikdy pred tym nestretol. Kto to vlastne je?"
Keby islo o bezvyznamnu osobnost, nebolo by okolo nej take velke halo. Uznavane masmedia si hocikoho nezoberu len tak na musku. Zapadna tlac o tomto cloveku pisala ako o hrdinovi kapitalistickej revolucie, ktory zmietol komunisticky rezim, ceske a slovenske media ho zasa oznacovali za podvodnika, ktory pripravil statisice ludi o peniaze. Komu teraz verit? Kto vlastne je ten Kozeny? Co sa skryva v jeho zivotopise? V roku 1980 Viktor Kozeny ako 17-rocny uspesny hadzanar ceskej reprezentacie sa dostal do vyberu na turnaj vo Francuzsku. Tato udalost bola podnetom na to, aby sa cela rodina mohla dostat bez problemov za hranice. Jeho matka s nevlastnym otcom predali dom na vidieku a kupili si nove auto zapadnej znacky. Medzitym si vybavili zajazd do NSR. Plan fungoval na sto percent. O par dni sa nadejny hadzanar stretol s rodinou v Nemecku.
Ambiciozny mlady muz neotalal. Nepresli ani dva roky a uz bol v USA na Harvardovej univerzite. Americki profesori na katedre manazmentu povzbudzovali jeho zaujem o riadenie a investovanie. Po skonceni studia v roku 1989 sa prestahoval do Anglicka, kde pracoval pre investicnu firmu Fleming. "Spoza plota" pozoroval dianie v byvalom Ceskoslovensku. Zamatova revolucia a vyvoj udalosti v republike ho utvrdili v tom, ze tam je jeho prave miesto, ze tam su "bane" na peniaze. Opustil Anglicko a prestahoval sa do CSFR.
Vystrojeny talianskym lesklym oblekom, s 3000 dolarmi vo vrecku, sa mlady Viktor ocitol v Prahe. Tam totiz videl svoju buducnost. Radikalna schema privatizacie vtedajsieho ministra financii Vaclava Klausa ho utvrdila, ze pravi ludia na pravom mieste sa mozu za kratky cas stat bohatymi. Od slov k cinom nebolo daleko. Kozeny si zalozil konzultacnu a investicnu firmu, ktoru pomenoval podla univerzity, kde vystudoval manazment. Tak vznikli Harvardske investicne fondy (HIF). Po predlozeni dobre pripraveneho a premysleneho projektu dostal od vtedajsej vlady zelenu.
Pane Boze, take bohatstvo!
Dvaja ludia su viac ako jeden, to bolo jasne i Vaclavovi Klausovi, ktory mal v tom case problemy. Svojimi radikalnymi zmenami sa zacal dostavat do pozicie outsidera a volby sa blizili. Zaciatkom 90. rokov Viktor Kozeny, ako poradca ceskej vlady, prisiel s navrhom, aby kazda kuponova knizka bola zaroven pozvankou na volbu Klausovej strany. Vladna kampan na obrazovkach televizie totiz nevzbudzovala doveru. Vyzeralo to, ze pre Klausovu stranu sa skonci fiaskom. Vtedy prave V. Kozeny vstupil do zacarovaneho kruhu. Harvardske fondy zacali velku ofenzivu.
"Nechajte nam investovat svoje kupony a do roka vam vyplatime desatnasobok ich hodnoty," hlasali reklamy zo vsetkych medii.
Odveka tuzba ludi po bohatstve bola vodou na Kozeneho mlyn. Problemy suvisiace s privatizaciou, napriklad: byrokracia vladneho aparatu, neznalost zapadneho stylu podnikania, zastarane myslenie ci zakony plne dier hrali Kozenemu do karat. V mutnej vode sa najlepsie lovi. Traja zo styroch obcanov zverili svoju kuponovu knizku HIF. Z takmer 16-milionovej populacie CSFR malo osem a pol miliona narok na privatizacne kupony. V hre bolo vyse 350 milionov dolarov.
Nadsenie z uspechu nemalo konca kraja. Sam pre seba si Kozeny hovoril: "Pane Boze, nemozem tomu uverit, ja taky ubohy a zrazu take bohatstvo v mojich rukach!"
Susedia na Lyford Cay zvyknu Viktora Kozeneho nazyvat ceskou stihackou. Tuto prezyvku dostal podla toho, ze za necele tri roky sa nikomu z nich nepodarilo ziskat taky obrovsky majetok. Aj taky sir Templeton, ktoreho spolocne fondy sa odhaduju na niekolko miliard dolarov, sklana hlavu pred Kozenym.
Vazenie zvane Bahamy
"Nemate zaujem vratit sa do rodnej vlasti?" Tuto otazku Kozeny pocul od viacerych novinarov. Jeho odpoved v zahranicnej tlaci znela: "Mam a velky! Lenze zatial to nejde. Neviem o tom, ze by na mna bol vydany zatykac, ale nechcem riskovat. Mam zenu a tri deti a nechcel by som ich pripravit o manzela a otca. Bahamy su mojim terajsim domovom. Prostredie mi vyhovuje. Je tu prijemne pocasie a nijake dane. Stratton a Daventree tak usetria velke miliony, ktore potom mozeme investovat v roznych castiach sveta. Zivot na Bahamach ma jednu nevyhodu. Musim vstavat o tretej hodine rano - vtedy je v Prahe 9.00 hod. - a riadit svoje firmy po telefone. Je to neprakticke a nepohodlne." Keby mal ktokolvek taku moznost, aby si skore vstavanie v Lyford Cay vyskusal, asi by neodolal. Pobyval by totiz v milionarskej stvrti, kde sa nepozvany host nedostane ani po zemi, ani zo vzduchu, ale ani z mora. Sukromny pozemok je strazeny 24 hodin, 7 dni v tyzdni. Honosny dom Viktora Kozeneho, v garazi ktoreho parkuje Rolls-Royce, je len niekolko metrov od plaze. Upravena zahrada plna kvetov a kokosovych paliem pripomina skor sidlo nejakeho maharadzu, nie pred par rokmi neznameho a chudobneho ceskeho podnikatela. Tak sa teda rodi slava a bohatstvo podla vzoru Kozeneho.
