"Náznaky policejního státu na Slovensku": Tisková konference Vladimíra Mečiara

Tlačové konferencie politických strán a hnutí. Vydáva agentúra Monitor. Editor Mgr. Štefan Šugár. Telefón - fax: 43 33 66 86. E - mail: sugar@ba.profinet.sk. Agentúra Monitor

Hnutie za demokratické Slovensko, 15. apríla 1999, č. 776

Prvá tlačová konferencia Vladimíra Mečiara, predsedu HZDS a kandidáta na úrad prezidenta po volbách

Klúčové slová: Mimoriadny snem HZDS 17. apríla 1999 v Dubnici:

Snem bude mať uzavretý charakter, preto sa ospravedlňujem, ak si prepieranie prádla chceme urobiť sami. Priame volby prezidenta: Pre HZDS sú tieto volby príležitosťou zistiť, či "politický vývoj, ktorý nastal po vožbách v deväťdesiatom osmom vedie k posunu, k zmene stanovísk občanov, alebo či má tendenciu k istej stabilizácii."

Mečiarov návrat na politickú scénu: Moj odchod do politického dochodku musel počkať, hoci by som ho osobne rád prijal, politicky musím počkať.

Predseda HZDS sa svojim rozhodnutím odísť z politického života údajne dostal do rozporu s celým hnutím v súvislosti s kandidatúrou jeho osoby na úrad prezidenta.

V. Mečiar zmenu svojho rozhodnutia odísť z politiky po vožbách odovodnil tým, že "obdobie, ktoré teraz prežívame, je pre nás neobyčajne krízové, pretože v podstate HZDS stráca akýkolvek politický priestor. V tejto situácii moji kolegovia a priatelia v hnutí považovali za nezodpovednosť, aby som ako predseda odišiel. /.../.

Vzatie do väzby Ivana Lexu: Ja mám obavy, aby v rámci vyšetrovačky niekto neprišiel o život. Najohrozenejší je Ivan Lexa.

Letecké útoky na Juhosláviu: Tu nejde o podporu osoby Miloševica, tu ide o obranu princípov, ktorých nedodržiavanie može vo svojich dosledkoch postihnúť aj Slovensko. .

Ak sa porušuje základný princíp mieru v Európe, že hranice sú platné relatívne, keď istá skupina štátov nedospeje k názoru, že tie hranice štátu neplatia, tak to nie je dobre. To otvára celú sieť konfliktov, ktorými stredná Európa dvakrát prešla. Tretí krát by to bola tragédia všetkých. Ďalej - ak sa vyvyšuje znovu ako predmet diskusie otázka práv menšín na sebaurčenie až do odtrhnutia, uvedomujú si tí, ktorí tohoto džina vypustili, čo sa deje?

Marián Kardoš, hovorca: Dobrý deň, dámy a páni, vítam vás na dnešnej predstavovacej tlačovej besede, na ktorej sa k vám po určitej dobe, po istej odmlke, prihovorí kandidát na post prezidenta za Hnutie za demokratické Slovensko, pán Vladimír Mečiar. Hneď v úvode chcem ospravedlniť dlhé meškanie, ktoré je zapríčinené prevádzkou v meste. A ešte taká jedna technická poznámka - bude potrebné tlmočiť do angličtiny? Pokiaž nie, ďakujem. Poprosím pána Vladimíra Mečiara o úvodné slovo.

Vladimír Mečiar: Vážené dámy a páni, ďakujem, že ste prejavili záujem o účasť na tejto tlačovej konferencii. Hnutie za demokratické Slovensko má v sobotu svoj mimoriadny snem, na ktorom prehodnotí výsledky volieb v roku 1998, smerovanie a vývoj v čo najkratšom čase k straníckemu životu. Ďalej bude prehodnocovať nutnosť vypracovania nového volebného programu, riešiť personálne otázky, vrátane zodpovednostných vzťahov, preto boli prijaté kroky k tomu, že snem bude mať uzavretý charakter, preto sa ospravedlňujem, ak si prepieranie prádla chceme urobiť sami. Z hladiska výsledkov tohto snemu predpokladáme, že bude otvorený plný prechod na život jedného z typov európskych politických štruktúr.

Súčasne sa rozbieha kampaň na priamu volbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá oficiálne začne začiatkom mája, ale neoficiálne beží na celom území Slovenska, vykonávajú ju všetci kandidáti. Z hladiska týchto zámerov je tu prvá príležitosť pre občanov Slovenskej republiky zvoliť prezidenta priamo a vo volbách preukázať, či politický vývoj, ktorý nastal po volbách v deväťdesiatom osmom vedie k posunu, k zmene stanovísk občanov, alebo či má tendenciu k istej stabilizácii. Z tohoto hladiska je pre nás doležité hladať aj to, čo sa nedarí cez volby prezidenta, predstavovať voči terajším oficiálnym názorom názory alternatívne, využiť možnosti, ktoré volby dávajú pre predstavenie programu, aj stanoviská k vnútropolitickej situácii Slovenskej republiky, k vývoju medzinárodných vzťahov.

Je pre nás doležité aj to, že pre občanov vzniká vo volbách šanca dosiahnuť rozdelenie moci v rámci prezidentských a vládnych funkcií, zapojenie celej tretiny obyvatelov, ktorí dnes sú mimo oficiálnych politických štruktúr, do aktívneho politického života a uplatniť tak naplno princíp kohabitácie, ktorý umožňuje, aby jeden z ústavných činitelov mal iný názor ako druhý, ale pritom v záujme štátu spolupracujú a využívajú všetky zdroje, ktoré tento štát má, pre jeho rozvoj. Slovensko samo osebe sa nachádza v zložitej situácii, jeho ekonomická a sociálna situácia sa bude zhoršovať, preto považujem za nevyhnutné, aby sa hladali priečne všetkými stranami sily, schopné tento vývoj zvrátiť a znovu ho vrátiť na cestu rozvojovej stratégie.

Pokiaž ide o moje osobné rozhodovanie, ako viete, aj po volbách 1998, aj v decembri '98 som oznámil, že z politického života odchádzam a nechcem viacej v ňom účinkovať v žiadnej podobe, súvisiacej s činnosťou štátnych orgánov. Tento zámer som dosledne realizoval, pripravil podmienky a termín odchodu by mal byť teraz v sobotu. Súbežne s tým prebiehal iný vývoj vo vnútri Hnutia za demokratické Slovensko, kde fakticky som predložil dvadsaťtri návrhov na  kandidátov na prezidenta, z ktorých odstúpili všetci, v záverečnej fáze tri stranícke návrhy na prezidenta - odstúpili všetci a dostal som sa do rozporu s celým hnutím v súvislosti s kandidatúrou mojej osoby. Boli to stanoviská jednotlivých orgánov hnutia, ale aj inštitúcií mimo hnutia. Aj tento bod by bol prekonaný, s výnimkou argumentácie, že toto obdobie, ktoré teraz prežívame, je pre nás neobyčajne krízové, pretože v podstate HZDS stráca akýkolvek politický priestor. Aj keď sa o tom nepíše a nehovorí, jeho členovia a samotná inštitúcia je predmetom rozsiahlej represie, zneužívania orgánov činných v trestnom konaní proti jeho luďom, porušovanie základných elementárnych zásad zákona, dochádza k útokom fyzickým na jeho predstavitelov, k hromadnému vyhadzovaniu z práce, k snahe šíriť strach a dezorientáciu. Napriek tomu z našich radov odišlo menej ludí, ako prišlo. Samotný fakt, že Národná rada zbavila poslancov Hnutia za demokratické Slovensko mandátu a imunity, najprv imunity, u Ivana Lexu riešili veci až väzbou, s porušovaním zákona, vedie k tomu, že pri analýze spoločenského vývoja sme konštatovali, že vo vzťahu k nám Národná rada odmieta plniť funkciu mechanizmu kontroly výkonu moci z hladiska dodržiavania zákonov a demokracie, väčšina slovenskej tlače rezignovala na funkciu kontrolného mechanizmu voči terajšej vládnej koalície, správa sa viacej ako servilne /.../.

Zahraničná solidarita je taká, že chybičky, ktoré sa v dobe mojej vlády považovali za slony, sú dnes istými politickými motívmi obracané do opačnej podoby, že hrubé prešlapy voči demokracii a zákonnosti sú považované za blchy. V tejto situácii moji kolegovia a priatelia v hnutí považovali za nezodpovednosť, aby som ako predseda odišiel, tým viac, že väčšina sa viaže k minulosti, kedy som bol aj predsedom hnutia aj predsedom vlády. Preto bol uzatvorený kompromis, že sa budem uchádzať o funkciu prezidenta v týchto volbách, budem kandidovať so všetkými negatívmi, ktoré to vždy vo vzťahu ku mne doprevádzalo, že program, ciele, názory, stanoviská budem tlmočiť, ale keď bude občianske rozhodnutie, budem rešpektovať. Myslím, že moja účasť vo volbách prospieva aj opozícii, zasa sa má proti komu zjednotiť a prospieva aj tým, čo hladali tému. Znovu je do koho kopať, útočiť, proste komu čo všetko povytýkať. Ja si myslím, že je to všestranne prospešné a že ten politický život a volbu prezidenta to len spestrí a zaaktuálni.

Pokiaž ide o naše postoje v súvislosti s vývojom v Slovenskej republike, mnoho vecí je nám lúto, mnoho vecí nevieme v súčasnosti ešte politicky zastaviť, preto vnútorná transformácia, zmena činnosti orgánov Hnutia za demokratické Slovensko je nevyhnutná a aj moje posobenie a kandidatúra na prezidenta teraz sa stalo nevyhnutným.

TA SR: Pán premiér, ak dovolíte, , aké budú vaše prvé kroky tejto funkcii v prípade vášho zvolenia a bude medzi nimi aj amnestia osob, ktorých amnestia bol zrušená? Vladimír Mečiar: Nová ústava alebo novela ústavy v tomto smere zavádza novú prax. Postavenie prezidenta teraz podla týchto volieb, i keď bude volený všetkými občanmi, je slabšie, ako bolo postavenie bývalé. Vo všetkých krokoch, ktoré bude robiť, je závislý na vláde a jeho akty vyžadujú kontrasignáciu buď člena vlády alebo predsedu vlády, čiže aj v otázkach amnestie musí dojsť k dohode medzi prezidentom a ministrom spravodlivosti. Z hžadiska bývalých amnestií hodnotím zásadu tak, alebo poriadok právny tak, že amnestiu, ktorú som udelil, može byť akokolvek kontroverzná, zrušiť nemožno. Je tu aj zásada, ktorá v trestnom práve platí všeobecne, ak raz zanikne trestnosť skutku na akékolvek obdobie, keby len na jediný deň, už ju v budúcnosti žiadnym právnym úkonom nemožno obnoviť. Veci posudzuje Ústavný súd, ak povie svoje stanovisko, či konanie terajšieho premiéra bolo v súlade s ústavou, preto si myslím, že Národná rada mala a mohla počkať na výrok tohoto Ústavného súdu a nie veci z titulu politického kapitálu a zastrašovania ludí unáhlovať do tej podoby, do ktorej sa teraz dostala. Slovensko sa nielen vďaka tejto amnestii, ale vďaka činnosti polície vobec dostáva do situácie, keď policajti preberajú metódy, respektíve zodpovednosť za riešenie politických otázok v štáte, polícia nadobúda neobyčajný význam, takže to má tendenciu a náznaky na policajný štát. To nejde len proti funkcionárom Hnutia za demokratické Slovensko. Nie je to tak dávno, čo pred súd boli postavené, respektíve pred imunitný výbor Národnej rady sudkyne za to, že rozhodli inak, ako si prokurátor a vyšetrujúci orgán želali! A ešte pritom vec nebola skončená na vyššom súde. Znovu teraz sudca nevzal jedného príslušníka SIS do väzby, a vedúci vyšetrovania sa ide naňho sťažovať, čo si to dovoluje. Kde je princíp nezávislosti sudcov? To sú vyšetrovatelom podriadení už aj sudcovia a ostatné orgány? Návrhy, ktoré prišli do Národnej rady na represiu, sú naprosto nekompetentné, nekompletné a používajú sa veci, ktoré v práve nie sú myslitelné, že sa neskúma to, čo Národná rada robiť má, či nie je to predmet šikanovania, či sú naplnené znaky pre stíhanie. Jednoducho vyšetrovatel povie: nie sú zbavení mlčanlivosti a nebavím sa s vami. A pritom návrh na stíhanie riaditela SIS je preto, že tiež nezbavil mlčanlivosti. Takže to sú také paradoxy slovenského politického života, ktoré sa prejavujú vo všetkom, vrátane otázky, ktorú ste položili.

MTV 2: Otázkou by bolo, že či ste vedeli dneska večer alebo v noci spať, veď velmi dobre vieme, že v ranných hodinách bolo to hlasovanie, či ste to sledovali alebo ste spali a len ráno ste dozvedeli koniec toho hlasovania?

Vladimír Mečiar: Výsledok hlasovania som sa dozvedel včera dopoludnia. /Smiech/.

MTV 2: Takže ako to chápete?

Vladimír Mečiar: No, samozrejme, že na Slovensku sme tak malí, že vieme, čo sa v jednotlivých stranách robí. Využil som isté kontakty, popýtal som sa, aké boli dohovory v koaličných stranách a aké boli výsledky hlasovania. Oznámili mi, kolko hlasov bude hlasovať za to, aby v prípade Ivana Lexu bol daný súhlas na väzbu, pričom sudca väzbu nežiadal, prokurátor spis nemal, robí sa to len na základe neúplného mandátu vyšetrovatela s odovodnením, aby /Ivan Lexa/ nevystupoval v médiách a nekritizoval, nepoukazoval na chyby orgánov činných v trestnom konaní. Veď to je paradox, to je absurdné zbavenie ludských aj občianskych slobod i poslaneckého mandátu. Signifikantné v tomto smere bolo aj vraj vyjadrenie poslanca Šimku, ktorý hovorí: No, ak aby chodil do Národnej rady a mohol tu byť, tak je vlastne zbytočné ho zatvárať.

MTV: Čiže nesledovali ste túto debatu?

Vladimír Mečiar: Nie, nesledoval som túto debatu, bolo to zbytočné, výsledok bol známy. Oznámil som svojim kolegom, že hrajú prehratý boj, že som s nimi a budeme pokračovať ďalej inými prostriedkami.

STV: Ja mám doplňujúcu otázku: ako sa pozeráte na fakt, že priamy podriadený vášho blízkeho spolupracovníka pána Lexu, ktorý vypovedal a opísal pred vyšetrovatelmi opísal pred vyšetrovatelmi priebeh únosu Michala Kováča mladšieho . A druhá otázka, Hnutie za demokratické Slovensko prezentovalo názor, že prezident s týmito právomocami, ktoré boli schválené, je príliš slabý a preto nemáte záujme o túto funkciu.

Vladimír Mečiar: Na prvú otázku možno odpovedať velmi jednoducho. Nemám informovanosť o všetkom, čo sa udialo vo vyšetrovacej väzbe pána Jaroslava S., to jest Svěchotu.. Viem, že bol jeden výsluch bez prítomnosti jeho advokáta. Čo sa tam udialo, neviem , čo je v spisoch, neviem. Preto vo vzťahu k tomu, čo Svěchota povedal, zachovávam istú zdržanlivosť, nemám o tom informácie. Ak jeho informácie budú ďalším vyšetrovaním potvrdené, budú ludia braní na zodpovednosť, ale istú rezervovanosť o obsahu tejto informácie mám. Lebo je velmi zaujímavé, že prehovoril práve v podvečer hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky a  uvidíme, aké budú kompenzácie.

Pokial ide o otázku kompetencie prezidenta, tak treba povedať toto: jednak bola posunutá veková hranica na štyridsať rokov, to spćňam. Ďalej zostala zachovaná otázka postavenia politického prezidenta, kde jeho pozícia sa posilňuje, politická pozícia, tým, že je volený občanmi Slovenskej republiky, ale samotný vplyv na výkonnú moc je oslabený práve tými väzbami, ktoré boli vo vzťahu k vláde vytvárané kontrasignáciou. Pokial išlo o zmysel tejto mojej kandidatúry vobec, ja osobne neočakávam z nej žiadne výhody. Podriadil som sa uzneseniu straníckeho orgánu tak, ako uznesenie bolo prijaté s tým, že vlastný výkon funkcie može byť v  dobe, keď neexistuje žiadna komunikácia medzi opozíciou a koalíciou jedným z prvkov, kde na úrovni štátnych orgánov takáto komunikácia sa musí stať nevyhnutnosťou. Viete, že sme navrhovali rozhovory vládnym stranám, odmietli, aj oficiálne návrhy odmietli, takže je tu šanca viesť vnútrospoločenský dialóg nie na báze my a oni, ale na báze my - občania štátu.

Nový čas: Vážený pán premiér, /?/, krátko po volbách ste zverejnili svoje majetkové priznanie a občanom ste tvrdili, že vlastníte dva byty a jedno auto. Toho času sa to zmenilo! Keď ste boli premiérom, tvrdili ste, že velkú časť platu dávate na charitu. Odkiaž ste zobrali peniaze na miliónovú vilu?

Vladimír Mečiar: Pokial ide o otázky, ktoré súviseli s vyhlásením, ktoré som urobil v televízii, boli pravdivé. V majetkových pomeroch k zmenám ozaj došlo, namiesto vozidla Corsa, ktorému vyhorela elektrika, máme vozidlo Golf, ktoré je mojím vlastníctvom. Auto, na ktorom sa vozím, je zapožičané od spoločnosti - ak mi prepáčite, neviem, od ktorej, nie je mojím majetkom. Mali sme byt v Bratislave, tento byt v posledných týždňoch, aj jeho príslušenstvo bolo trikrát vykradnuté, utrpeli sme škody majetkové niekolko sto tisíc, polícia nič nezistila.

Pokial ide o dom, ktorý som kúpil v Trenčianskych Tepliciach, je prijatý a kúpený na splátky, splátky sú splatné do roku 2007. Z hladiska nutnosti preukazovať majetkové príjmy je to povinnosť každého ústavného činitela. Správne ste zistili, že nie som ústavným činitelom, a ak by som zvolený bol, v deň nástupu do funkcie prezidenta, by som každý príjem preukazovať musel. Trošku platí aj opačné poradie, že budem rád, ak mi dokážete, že som nezískal peniaze čestne. To sa dokázať nedá. Ide o rodinný dom, ktorý má desať izieb.

VTV: Pán premiér, v tlači sa objavili myšlienky, že to, že ste sa rozhodli kandidovať na úrad klamára, z vás urobilo klamára. Ja by som sa chcela spýtať: cítite sa ako klamár? A druhá otázka: koaličné politické strany si myslia, že v prípade, ak obsadíte post prezidenta, na Slovensko sa vrátia nedemokratické sposoby. Ďakujem.

Vladimír Mečiar: Najprv k tej druhej otázke. Parlament má deväťdesiattri hlasov v opozícii. Plnú kontrolu ústavy aj všetkých výkonných zložiek. Vláda je čisto opozičná a zložená z jedenástich politických strán. Dosiahla výsledok vo volbách, ktorý jej garantuje ako bloku istý sposob prežitia. Odmietam preto niesť ďalej kožu na trh s tým, čo sa na Slovensku zaužívalo, že všetky negatívne javy sa personifikujú. Za obdobie, keď ste mnohí i vy viedli so mnou politický boj, ste pracovali metódou - za všetko je zodpovedný on. Šesť mesiacov som mlčal. Prestali problémy na Slovensku? Nikde som sa neukázal, nič som nehovoril, takže preto takáto personifikácia a vytváranie démonizácie a obrazu toho, čo bude, je zbytočná. V každom prípade si myslím, že posobenie vo funkcii prezidenta je iné ako vo funkcii predsedu vlády. Prezident nie je najvyšší výkonný orgán, je reprezentant štátu a preto to, čo strany rozdelujú, musí prezident spájať.

A pokial ide o tú prvú otázku, či sa cítim ako klamár v politike, tak rád by som odpovedal takto, že tá pozícia, že používam lož ako . pracovnú metódu od jedného vyhlásenia Milana Kňažku ma doprevádzala ma celé roky. Preto v tomto duchu mnohí aj hovoria, že keď som povedal, že z politického života odídem, a predsa som doň prišiel, zase raz klamem. Politický život má jednu zákonitosť. Niekedy robíte nie to, čo chcete, ale čo to, čo možete a musíte. A rozhodnutie kandidovať, ktoré bolo prijaté politickými orgánmi a s ktorým som súhlasil v podstate v piatok minulý týždeň, preto nemám vytvorený ešte ani volebný tím ani premyslenú organizáciu kampane, na tom sa pracuje až teraz, je jedným z tých rozhodnutí, keď niečo urobiť musíte. Preto aj volebný výsledok prijímam velmi slobodne, demokraticky, tak, ako ludia rozhodnú, tak bude. A uisťujem vás, že nikdy som v živote neklamal tolko, ako tí, čo slubovali dvojnásobné platy a ukázali luďom prázdnu dlaň, ako tí, čo slubovali, že zlikvidujú nezamestnanosť a tá bude rásť na vyše dvadsať percent na Slovensku do konca tohoto roku, ako tí, čo slubovali okamžité prijatie do EÚ a do NATO a v najbližšom období nebude ani jedno ani druhé. Takže zmysel pre realitu, schopnosť politika vnímať a odrážať skutočnosti je jedna otázka a druhá sposob, ako k tomu pristupujeme a hodnotíme, to je otázka druhá. Pokial by sme chceli postupovať starým klišé - za všetko može on, všetko zlé stvoril on - tak je to takmer zbytočné. Komunikácia politika a novinára je vždy vec dvojstranná.

Markíza: Pán Mečiar, v prípade vašej kandidatúry sú možné dve alternatívy, prvá, že budete neúspešný, druhá, že budete úspešný. V prípade neúspechu znamená to definitívny záver vašej politickej kariéry s prehrou na konci? Druhá alternatíva - v prípade, že budete úspešný á, vylučujete alternatívum, že by ste udelili inidivudálnu milosť Lexovi. Druhá otázka, generálny riaditel sekcie vyšetrovania Ivor včera oficiálne oznámil, že sa pripravovala vražda Mikuláša Dzurindu a Ladislava Pittnera. Bývalý šéf SIS Lexa sa včera vyjadril, že okrem oficiálnych príkazov ste do činnosti tajnej služby nezasahovali. Pripúšťate, že takéto niečo sa mohlo diať bez vášho vedomia?

Vladimír Mečiar: A vy pripúšťate, že by som o tom mohol vedieť a nezakročil proti tomu? Veď to sú absurdnosti, však život je hodnota, ktorú musí chrániť, preboha, každý. Ak sa robili akékolvek kroky k ujme na zdraví komukolvek, treba ich odsúdiť a ludí brať na zodpovednosť. Teror v politike nemá miesto. Zatiaž obete teroru nesie len Hnutie za demokratické Slovensko. Máme zavraždeného bývalého ministra a poslanca. Máme strelbu na primátora v Detve. Máme fyzické napadnutie viacerých funkcionárov, ktoré skončili bitkou a ublížením na zdraví. Máme poškodzovanie majetku celej organizácie. Máme kopu provokácií, výstražných telefónov, máme krádeže dokumentácie Hnutia za demokratické Slovensko, demoláciu miestností a podobne, to všetko sa na Slovensku deje. Len o tom nikto nechce hovoriť, lebo akosi voči nám sa všetko može. To je tá hranica, kde ja hovorím, že nemáme kde ustupovať a preto aj moj odchod do politického dochodku musel počkať. hoci by som ho osobne rád prijal, politicky musím počkať. Inú šancu momentálne nevidím.

Ak ide o to, že ako volby dopadnú., pre nás volby majú zmysel nielen vo výsledku, ale predovšetkým v dialógu. Ak tento dialóg dopadne tak, že budeme mocť slobodne, jasne hovoriť o svojich stanoviskách, vysvetlovať chyby, omyly terajšej vlády, terajšej opozície, aj koalície, tak pre nás účel splnia týmto. Nie je to viazané na výsledok volieb. Tak ako v roku '98 volby neskončili politický život na Slovensku, pokračuje ďalej, tak takisto volbami prezidenta politický život nekončí. Je to jedna etapa, doležitá etapa, ktorá dá na niečo odpoveď. Hovoriť, aký bude výsledok vopred, je zatiaž dosť zložité . Keby boli volby v septembri, nepochybujem, že vysoko vyhrám. Teraz to ešte bude zložité.

Markíza: A pokial ide o amnestiu Ivana Lexu?

Vladimír Mečiar: Ivan Lexa ešte nebol z ničoho obvinený. Voči Ivanovi Lexovi nebolo vznesené obvinenie, nie je vznesené trestné stíhanie. Nie je vyriešená otázka, ako sa vyriešia bývalé amnestie. Ak by sa mala amnestia dať, tak vždycky bola zvažovaná, čo to prináša spoločnosti a ako to spoločnosti prospeje, aj keď dva prípady boli kontroverzné. Preto v tomto prípade počkajme až na rozhodnutie. Ja si myslím že Lexa bude zbavený obžaloby vo všetkých bodoch obvinenia. Ak by mal byť za niečo odsúdený, musel by to byť strašný nátlak. Zoberme teraz niekolko aspektov. Prvá kauza, to je kauza únosu syna prezidenta Michala Kováča. Niet dokazov. Absolutizuje sa vystúpenie pána Svěchotu, viem, že v deň, v dopoludňajších hodinách tejto kauzy Lexa sedel na Úrade vlády, sedel v rokovacej miestnosti Úradu vlád. Pokial ide o druhú otázku - Klaňanie sa troch králov. Tento triptych viedol k odhaleniu siete obchodu s umeleckými predmetmi zo Slovenska do zahraničia, pričom Slovenská informačná služba odhalila falzifikátorov a kupcov. Ďalej pokračovala polícia, nebola to informácia proti Biskupskému úradu a zbytočne zakrýva, že účasť kresťanských demokratov, z ktorých dneska je minister Pittner, minister spravodlivosti, námestník generálneho prokurátora, v tejto kauze celého obchodu je evidentná osobná ...nepopieratelná, preto v tomto smere si skor myslím, že ide o to, zapchať Lexovi ústa, aby nehovoril o faktoch, o ktorých vie a neboli braní k zodpovednosti vinníci za rozkrádanie. Ten majetok bol v prospech štátu uchránený. Nikdy nesmerovalo konanie ani voči otcovi biskupovi Balážovi, Robiť z toho vzťah štátu a cirkvi je zbytočné, bol to vzťah štátu a ochrany umeleckých diel, aj tých, ktoré dnes sú v majetku cirkvi.

Pokial išlo o otázky zbavenia mlčanlivosti, chcem povedať, že zákon hovorí, že u šéfa tajnej služby je právo zbaviť mlčanlivosti, ale nie povinnosť. Je tu dispozitívne právo a on može rozhodnúť zo zákona, či zbaví alebo nezbaví. A neskorší názor policajného vyšetrovatela na tom nemože nič zmeniť. To je jeho subjektívne právo. A paradoxy sú v tom, že napríklad za hlasuje poslanec Langoš, ktorý sa z /.../ prípadu vyvliekol tak, že nezbavil nikoho mlčanlivosti, že za hlasujú zástupcovia politických strán, ktorých vyšetrovatelia na rokovaní oznamujú, že nie sú zbavení mlčanlivosti a ešte takú hlúposť, že policajti hlásia, že nie sú zbavení mlčanlivosti riaditelom Slovenskej informačnej služby. To SISka riadi týchto vyšetrovatelov? Takže tu je kopu takých paradoxov, ktoré keď sa chcú vidieť tak vidíte, že tie kauzy sú na vode, sú účelovo vyrobené, sú riešené na zastrašovanie ludí. A ešte vám poviem takú vec, ktorá je čisto osobná. Keď bolo po volbách a vyhodnocovali sme, aký bude ďalší vývoj, tak sme tieto trestné postihy očakávali. Dal som vtedy Lexovi otázku, či chce veci riešiť tak, že by odišiel do zahraničia. Odpovedal mi: Nikdy, som nevinný a tu musím svoju česť obhájiť, aj keď budem sedieť. Stretol som sa s ním nedávno, kde som mu oznamoval, že, bohužial, všetky rozhovory vedú k tomu, že bude do väzby vydaný, je otázka, či si sudca osvojí ten názor. Oznámil mi, že ma prosí iba o jedno, aby som pomohol jeho pätnásťročnému synovi, ktorý je naňho velmi citove viazaný. To som mu slúbil, že to urobím. Pomožem mu v  právnej obhajobe, ale to je všetko. Len právny postup je tam. Som smutný z toho, že raz bude celý prípad prehodnotený a rehabilitovaný, som smutný z toho, že bude viacero ludí, ktorí sú dneska hrdinskí v tom, ako postupujú a bijú do politikov, braní na zodpovednosť, že takto zneužívali zákon. Nie je to dobre. Na Slovensku to nie je prvý raz. Už sedeli gardisti spolu s komunistami vo väzniciach, už sedeli ludia, ktorí chceli robiť dobro vo väzniciach, už sedeli vo väzniciach vela razy ludia za politické názory a stanoviská, ktoré sa potom pomáhali prekvalifikovať na iné. Táto doba tu je. Je to doba deformácií, nie doba práva. Preto aj ona má svoje obmedzené trvanie. A je tu ešte jedna zákonitosť. Vždycky tieto mlyny zomleli tých, čo ich rozbiehali. Tak to bolo v rokoch povojnových, tak to bolo v rokoch päťdesiatych, tak to bolo v neskoršom období.

Slovenská republika: Chcela by som sa opýtať, v dnešnej tlači sa objavil výrok pána podpredsedu vlády Hamžíka, že výsledok prezidentských volieb na Slovensku ovplyvní prílev zahraničného kapitálu. Ako hodnotíte tento výrok a druhá otázka: v hnutí sa už dávnejšie diskutuje o transformácii na stranu smerom doprava, dolava. Ku ktorej alternatíve sa prikláňate

Vladimír Mečiar. Chápem toto vystúpenie, ak takto odznelo, lebo som to nečítal, ak takto odznelo, ako výkrik: Pomoc! Je zle! Ale ako politický výkrik. Pretože skutočný príchod zahraničného kapitálu na Slovensko je podmienený efektívnym vybudovaním infraštruktúry a tu vláda zastavila a pokazila, čo mohla. Ďalej je ovplyvnený makroekonomickou stabilitou. Prečo by k nám vstupoval kapitál teraz, keď podpredseda vlády otvorene hovorí, že devalvácia ešte bude pokračovať, že bude 7O-percentná, no tak si počkám na obdobie, keď bude všetko lacnejšie. Načo riskovať teraz tento stav? Ďalej na vstup zahraničného kapitálu do investícií musia byť splnené isté podmienky a naši predstavitelia vlády boli velmi prekvapení, keď na stretnutí s poslancami europarlamentu im povedali, a teda aj podnikatelom, ktorí prišli, že vážení, naše záujmy o investície končia tam, kde končia slovenské dialnice. Musia prehodnotiť viaceré postupy v tomto smere. No viacero iniciatív vo vzťahu k príchodu zahraničného kapitálu, ktoré mali byť, sa zmenou vlády zrušili, rokovania nepokračujú. Kým sa obnovia nové a dojde k dohode o prípadoch, tak je všetko v poriadku, zatial sa chvália len tým, čo sa rozpracovalo za mojej vlády a tými dohodami s velkými kapitálovými skupinami, ktoré sa uzatvárali predtým. Nepochybujem, že vláda bude musieť ku koncu roku velmi kričať a prosiť o zahraničnú pomoc vo forme úveru pre vládu na to, aby udržala chod verejných financií. Ak nie, rozpadne sa nielen rozpočet, ale aj systém financovania fondov. Rozpočet, ktorý bol prijatý vládou v roku 1999, už týždeň po prijatí bol fakticky neplatný.

Vaša druhá otázka smerovala potom k transformácii hnutia na stranu, kde veci sa priblížili do záverečnej fázy a podla povodného programu sme mysleli, že tak budeme reagovať na jar budúceho roku, sme dnes v situácii, keď rozpad vládnej koalície a tým aj kríza ekonomická a sociálna može viesť k tomu, že bude nutné meniť štruktúry vlády skor. Preto je prijaté rozhodnutie o urýchlení prechodu na stranu - september 1999. Predbežné rokovanie v zahraničí sa upresňuje, aká pozícia tu bude, neviem, či to bude stred s dorazom mierne vlavo alebo mierne vpravo. Ale predpokladám, že do konca septembra celé Hnutie za demokratické Slovensko prejde na stranu. Tento čas je ešte vedený na vnútornú diskusiu tak, aby to neviedlo k rozpadu hnutia, ale aby sme organizovane všetci spoločne na takýto systém výstavby prešli.

APA /Rakúska tlačová agentúra/: Neviem, ako slovenským kolegom, ale mne ste chýbali tých posledných šesť mesiacov. Ako to bude po pätnástom máji? Ostanete politickému životu zachovaný , alebo v prípade, ak tie volby nevyhráte, čo nie je až také nepravdepodobné, sa z politického života naozaj stiahnete? A druhá otázka: niečo ste spomínali o rokovaní v zahraničí, čo sa týka prechodu HZDS na  stranu, keby ste to mohli konkretizovať? A jednu otázku mám k situácii v Juhoslávii a Kosove. Aj v západnej Európe bola masívna kritika niektorých politických strán na  útoky NATO na Juhosláviu a nikto sa nepostavil na stranu Miloševiça tak, ako niektoré politické subjekty na Slovensku. V prípade, ak budete slovenský prezident, ako to budete v zahraničí vysvetlovať, že ste sa postavili na stranu niekoho, kto po Hitlerovi urobil najväčšiu genocídu v Európe? Vladimír Mečiar: Prvá otázka súvisí s tým, čo bude po volbách. Ja som oznámil, že návrat ku kandidatúre prezidenta je ovplyvnený istým stavom spoločnosti a skutočnosťami, ktoré v tejto spoločnosti zostali. Nesiem zodpovednosť za hnutie, ktorého som predstavitelom i jeho členom. Do doby, kým tento stav sa neodstráni, je moja povinnosť zostať a o nápravu sa usilovať. Ak sú doslova fyzicky potláčaní, psychicky atakovaní, tak je moja povinnosť niesť zodpovednosť a byť s nimi. To nezávisí na výsledku prezidentských volieb.

Vojna v Juhoslávii je problém, ktorý otvoril vela problémov. Vela problémov globálnych, v medzinárodných vzťahoch. Samozrejme, že systém usporiadania sveta, založený na výsledkoch druhej svetovej vojny, je preč. Ale znamená to negáciu všetkého, čo v tomto vývoji bolo? Prvá otázka je, aká je úloha Organizácie spojených národov a Rady bezpečnosti? Vlastne táto Rada bezpečnosti je ignorovaná. Druhá je otázka, že mier v Európe bol predsa prijatý na rokovaní Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde boli prijaté princípy udržania mieru v Európe, kde boli štyri spotrebné koše. V jednom koši boli aj otázky ludských a občianskych práv. Dneska nemožme povedať, že v mene ludských a občianskych práv tie ostatné koše neplatia. Tretia otázka je -my sme usilovali a usilujeme o členstvo v NATO, akú bude mať NATO funkciu ďalej, veď doteraz za hranicami svojich štátov vojensky nezasahovali. Ďalej sú otvorené otázky postoja k menšinám v jednotlivých štátoch. Ak sa porušuje základný princíp mieru v Európe, že hranice sú platné relatívne, keď istá skupina štátov nedospeje k názoru, že tie hranice štátu neplatia, tak to nie je dobre. To otvára celú sieť konfliktov, ktorými stredná Európa dvakrát prešla. Tretí krát by to bola tragédia všetkých. Ďalej - ak sa vyvyšuje znovu ako predmet diskusie otázka práv menšín na sebaurčenie až do odtrhnutia, uvedomujú si tí, ktorí tohoto džina vypustili, čo sa deje? Ďalej - ja si možem dovoliť k otázkam vývoja v Juhoslávii mať svoj osobitný postoj, pretože ja som rokoval s juhoslovanskou vládou, slovinskou vládou, srbskou vládou pred začiatkom vojny a viem kým - nie mnou - poprednými predstavitelmi vlád, štátov NATO bol Miloševiç podporovaný v tom, aby začal vojenské akcie v deväťdesiatom, v deväťdesiatom prvom roku. Nie mnou! Tieto rozhovory s ním som mal a o týchto otázkach sme rozprávali. Takisto pred Daytonom. Bola to moja vláda, informácia o tom ešte neprenikli, ani nemienim rozsah všetkých informácií zverejniť, sme vyvíjali mimoriadne aktivity na uzatvorení mieru medzi Chorvátmi a Srbmi na Balkáne. Tie aktivity sa blížili k finále, keď po istých zásahoch neboli vykonané, sme mali obrovské množstvo medzinárodných stretnutí a kontaktov, z ktorých časť sme nepublikovali my. Takisto teraz, keď skončila blokáda, bol som prvý, ktorý išiel do týchto štátov a rokoval aj o Kosove, ako tomu predísť. Tu nejde o podporu osoby Miloševiça, tu ide o obranu princípov, ktorých v dosledku može byť postihnuté aj Slovensko. Ja som za to, aby boli rešpektované všetky práva Albáncov. Všetky ludské, občianske práva. Som proti rozbitiu štátu alebo územia štátu, som proti tomu, aby ozbrojené skupiny, ktorých niekto anonymný vyzbrojil a poslal na územie iného štátu, dostali štatút oficiálnej vojenskej sily a brali sa ako partner pri medzinárodnom rokovaní. Prepáčte, to potom každá väčšia medzinárodná skupina može vyhlásiť, že je armádou, a ak má niekto politický záujem v tom štáte, tak ju za armádu uzná. To predsa nie je možné. A dovolím si povedať, že aj keď pre mňa bombardovanie 90% civilných, nie vojenských cielov na území Juhoslávie, že to posúva celú vojnu do niečoho iného.

A my sme dneska konfrontovaní aj v otázkach. keď sa hlboko hlásime k hodnotám demokratického sveta Západu, konfrontovaní so skupinami politikov, aj skupinami politiky vo vnútri tohoto západného sveta. Pojdeme ďalej cestou silového riešenia všade? Budeme sa vybíjať na vojne v Juhoslávii v tom, že budeme popisovať perfektnosť technických zásahov? Prestane platiť princíp zvrchovanosti štátu a princíp udržania mieru všetkých?

Srbi sú dneska v situácii, ako my v šesťdesiatom osmom. Je vedená vojna proti nim, ale je vedená vojna aj proti Albáncom. Ak predstavitel Srbov a Albáncov útok odmieta a útok aj napriek tomu pokračuje, ako je to s tým vlastne? Neboli náhodou návrhom dohody v Rambouillet vytvorené také podmienky, aby ich nemohla srbská vláda prijať a bol dovod na zámienku? Kolkí poznáme obsah týchto dohod? Poznáme fragmety a útržky z toho, prečo k tomuto došlo. Preto, prosím, nespájajte a nepersonifikujte, že keď máme iný postoj na udalosti, tak sme za Miloševiça. My sme za princípy, na ktorých mier v Európe bol vybudovaný a tento mier len vďaka týmto prípadom sa može udržať. Ak by sa neudržal konflikt ako lokálny, nie sme na začiatku rozbehu tretej svetovej vojny? Kto potrebuje ďalších mŽtvych? My nie! A nechceme ich! Preto vo vzťahu k tomuto tieto otázky máme a východisko vidíme v tom, aby sa okamžite zastavili vojenské akcie zo všetkých strán, aby sa znovu rokovalo a uzatvorila sa dohoda. Pokial ide o propagandistickú argumentáciu z jednej alebo z druhej strany, beriem ju vždycky s rezervou, pretože istá vojnová propaganda a spravodajstvo sú vždy, vždy poplatné tomu, koho účelom majú svedčiť.

Takže toto je, prosím, moj postoj. A keď chcete vysvetliť Miloševiça ako krvilačného človeka, ja som s ním rokoval v období najprudších bojov, práve s ním , aby sa tieto boje vyriešili.. Bol som v Srbsku. Nebolo to nikdy publikované a bolo to dosť utajené. A pritom som mu v jednej vete povedal, že ak si bude chcieť odpočinúť po rokovaní, ktoré malo prebehnúť u nás, že mu ponúkam polovačku. Miloševiç sa chytil za hlavu a hovorí mi: "Dosť bolo krvi! Žiadne zabíjanie! Nechcem vidieť žiadnu krv, ani ludskú, ani zvieraciu! Nie, nie, nechcem, nechcem!" Je to epizóda, ktorá vám može niečo povedať o psychike toho človeka, može niečo nepovedať, ale pri tých rokovaniach, ktoré sme mali, tak táto situácia alebo takýto moment sa vyskytol.

Máme záujem, aby v strednej Európe bol mier, máme záujem, aby bola zachovaná naša bezpečnosť. Nechceme znovu deliť Európu na bloky, zvyšovať napätie. Politika delových člnov bola vystriedaná politikou leteckých bombardérov. Nie je to rozumná politika. Politika sily nie je silná politika. Je to skor politika slabosti.

Sme: Pán predseda, prvá otázka by znela, pani Magda Vášáryová predložila lekársku správu viacerých odborníkov, ktorá okrem iného deklaruje aj psychickú zdatnosť. Boli ste ochotní takúto správu pred začatím oficiálnej kampane predložiť aj vy? A druhá otázka: zahraničie sa velmi živo zaujíma o váš ďalší oficiálny návrat do politiky a nedá sa povedať, že by ho brala s nejakými pozitívami? Neobávate sa, že vaša osoba by mohla nakoniec opäť istým sposobom poškodzovať meno Slovenska v zahraničí, ktoré sa snaží vstúpiť . do NATO a Európskej únie a tak isto získanie zahraničných investorov?

Vladimír Mečiar: Neviem, či je to pre vás dobrá správa alebo zlá správa, ale bol som na komplexnom lekárskom vyšetrení a výsledky sú lepšie, ako zodpovedali mojmu veku. Opotrebovanosť organizmu je podstatne nižšia, takže ak sa nič nestane, mám šancu ešte dosť dlho to vydržať.

Pokial ide o otázku, ktorá súvisí s tým, že čo na to zahraničie. Prepáčte, prezidenta Slovenskej republiky si volia občania Slovenskej republiky pre seba. Ja vidím, ako zahraničie podporuje jednotlivých kandidátov propagandisticky, organizačne, predpokladám, že aj finančne a je to otázka výberu zvrchovaných občanov. My nevolíme prezidenta iného štátu, my volíme prezidenta Slovenska! Máme konkrétny príklad u našich susedov, kde zvolili Kurta Waldheima za prezidenta aj napriek tomu, že Spojené štáty a ostatní oznámili, že ho budú všade ignorovať. Ignorovali ho a prezidentom bol! Rakúšania si vybrali prezidenta pre seba. Takže zbavme sa tohoto princípu malosti: Bože, čo zahraničie?!

A teraz, pokial ide o zahraničie, tak vytvárame dojem, ako by išlo o jednotný názorový blok. Prosím vás, je istá rovina informácií v médiách, nie vo všetkých, ktorá bola voči mne štyri roky negatívna, väčšina tých ludí so mnou nerozprávala, respektíve hodnotila veci z istého uhla pohladu. V politike som takéto problémy nemal. Na všetkých stretnutiach - oficiálnych, neoficiálnych, priatelských prebiehali veci v poriadku, viacerí politici Západnej Európy sú moji osobní priatelia, s ktorými udržujem aj dneska kontakty, aj je to po tejto stránke v poriadku. Takže vytvárať takéto mystifikácie, že keď to bude Vášáryová, tak je to pre Slovensko výhodné - tiež prešla istým osobným politickým vývojom - keď to bude Mečiar, tak je to pre Slovensko nevýhodné. Prosím, je to váš názor, moj názor to nie je. Moj názor, je naučme sa stáť rovno a vyberať si predstavitelov pre seba. Koho zvolia, toho budeme všetci rešpektovať. Takže to je moj názor na vec.

Rádio Twist: Pán Mečiar, ja sa vrátim ešte k tej otázke, ktorú položili viacerí kolegovia, pretože ste na ňu jednoducho neodpovedali. Podla oficiálnych informácií námestníka bývalého riaditela Slovenskej informačnej služby sa priznal k účasti tohto orgánu a samého seba na únose občana do zahraničia. To je trestný čin. Nechajte ma dohovoriť. To je trestný čin. Vy ste túto skupinu, organizovanú skupinu vedome amnestovali, teda amnestovali ste vlastne zločincov. Možete nám teraz povedať, prečo ste tak urobili? A druhá otázka: budú viesť váš volebný štáb pani Blažena Martinková, vaša bývalá poradkyňa pre všetky oblasti a pán Alexander Rezeš? Ďakujem.

Vladimír Mečiar: Najprv na tú druhú otázku. Pani Blaženu Martinkovú som nevidel od volieb 1998, nemáme spolu žiaden kontakt, nerozprávame sa, nestretávame. Pán Rezeš nevedie volebný štáb Hnutia za demokratické Slovensko, je členom Hnutia za demokratické Slovensko, nezúčastňuje sa aktívne politickej činnosti v žiadnom z orgánov HZDS. Je radový člen. Volebný štáb si ešte zbieram, kto bude v ňom, pravdu povediac ešte neviem. Zatial viem o osmich - desiatich osobách. Meškáme v príprave organizačnej, obsahovej aj v ekonomickej. Predpokladám, že istým sposobom tento handicap vyrovnáme.

Druhá je otázka, kde hovoríte, že na základe pána Svěchotu je zločin dokázaný. Zásada, ktorá platí v práve pre všetkých, okrem HZDS je, že zločin je preukázaný až vtedy, keď zločin uzná súd. Na súde nič takéto nebolo. Dovtedy prebieha dokazovanie, ktoré može mať zaujímavé zvraty na obidve strany. Pokial ja poznám interpretáciu výpovede pána Svěchotu, je trošku iná ako je oficiálna verzia. Takže počkajme si na to a nemienim sa zaoberať touto kauzou práve preto, že nemám poznatky, ktoré má vyšetrovatel. Všetko je v súdnom konaní, koho chceli, majú vo väzbe, všetky prostriedky, ktoré s väzbou súvisia, existujú. Ja mám obavy, aby v rámci vyšetrovačky niekto neprišiel o život. Najohrozenejší je Ivan Lexa.

Pokial ide o otázku, že som dal na túto kauzu amnestiu, ja som aj vysvetlil, prečo. Bolo to v období pred volbami, kauza prestala mať rozmer trestno-právny, tým viac, že tá prvá časť, ktorá súvisela s ekonomickým pozadím bola amnestovaná ako celok voči všetkým, v hodnote úniku dvestoosemdesiat miliónov slovenských korún peňazí. Istým sposobom sa znížila úroveň aj medzinárodného zatykača. Trestné spisy v priebehu vyšetrovania na Slovensku boli stratené.. Dokumentácia bola stratená. Pokial išlo o to, že som pred volbami takéto vyhlásenie urobil, tak bolo to urobené preto, bolo preukázané v trestnom konaní, že existujú videonahrávky dvoch ludí, ktorí hovoria, že som ich zavraždil ja. Obaja tesne pred volbami dostali strach, tieto nahrávky dali k dispozícii. Nahrávky boli urobené v Prahe. Prepáčte, ale nemal som záujem a nemám záujem, aby na pozadí tejto kauzy boli riešené akékolvek ďalšie straty na ludských životoch. Preto som prípad uzatvoril, dokončil vlastne amnestiu začatú Michalom Kováčom s tým, že aby sa vo veci nepokračovalo a zanikla trestnosť tohoto skutku. Je to právo subjektívne, toto právo subjektívne som využil tak, ako ho používal predo mnou každý. Z hladiska prípadu počkajme, bude to velmi zaujímavé. Rozprával som už s niekolkými policajtmi, ktorí na kauze pracujú a poznajú dokumentáciu, niet dokazov dneska. Ale znovu hovorím, nepoznám dokladne, výpoveď pána Svěchotu.

Práca: Pán Mečiar, pred chvílou ste nám prezentovali váš dobrý zdravotný stav. Doložíte to aj písomne? Druhá: kedy ste boli u Miloševiça v Srbsku?

Vladimír Mečiar: V období posobenia predsedu vlády, bol som tam na služobnej ceste v snahe pripraviť dohody medzi Chorvátmi a Srbmi. Bola to séria rokovaní, pričom si dovolím tvrdiť, že dohoda medzi Srbmi a Chorvátmi pred Daytonom bola možná. Pokial ide o doloženie .mojho zdravotného stavu, tak všetky podmienky, ktoré Ústava predpisuje pre kandidatúru na prezidenta, spćňam. Ak máte pochybnosti o mojom zdravotnom stave a máte zdravotnú kvalifikáciu, obráťte sa, prosím, na nemocnicu, v ktorej vyšetrenia prebehli, dajte mi k dispozícii takéto poznatky. Takže som rád, že mi žičíte dlhý život a máte záujem, aby to bolo v poriadku. Uisťujem Vás, že to je v poriadku.